Dnes je štvrtok, 22.október 2020, meniny má: Sergej
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Kontajnerové medvede – atrakcia alebo hrozba?

október 31, 2011 - 16:19
Obyvatelia Vysokých Tatier sa modlia, aby sa už konečne začala zima. A nie je to preto, aby sa do našich veľhôr nahrnuli lyžovaniachtiví turisti a naplnili im peňaženky.

 

S prvým snehom sa na zimný spánok odoberú zvieratá, ktoré im od skorej jari naháňajú strach a strpčujú život – medvede. Hnedosrstých šeliem sa v okolí kontajnerov s odpadkami v tatranských osadách potuluje čoraz viac. Vystrašení domáci tvrdia, že kompetentní situáciu neriešia. Blížiaca sa zima by tak mohla oddialiť možnú tragédiu.




V Hornom Smokovci vo Vysokých Tatrách stojí panelák s názvom Zdravie. Pre jeho obyvateľov sa v posledných troch rokoch stal jeho podivný názov viac ako príznačným. Do neďalekých kontajnerov totiž chodieva so železnou pravidelnosťou niekoľko medveďov. Vynáška smetí a pohyb po zotmení v okolí sa tak pre majiteľov bytov stáva adrenalínovým zážitkom, pri ktorom zdravie neraz riskujú. Viera Jarabová býva v paneláku štyridsať rokov.

Zažila už všeličo, ale na takú inváziu medveďov ako v posledných rokoch si nepamätá. Na začiatku to bola milá atrakcia, keď však mackov v kontajneri pribúdalo, z atrakcie sa stala hrozba. „Chodia sem pravidelne, takmer každý deň. Najčastejšie medvedica a tri mladé. Videla som tu už aj mladých mackov a raz ich bolo v kontajneri šesť,“ hovorí. Posledné priame stretnutie so šelmou zažila pred niekoľkými dňami. „Bola som sa prejsť, už som sa vracala domov, keď v kríkoch čosi zašuchotalo a zrazu stál asi dvadsať metrov odo mňa maco. Ani som sa nepohla. Chvíľu sa na mňa pozeral a potom zmizol v kríkoch. Priznám sa, že som už ani nemala strach,“ priblížila nám svoj zážitok pani Viera. Kým ona si na pohyb nebezpečných šeliem v okolí jej bydliska zvykla, Andrea Salátová nie. Najväčší strach má chodiť von skoro ráno a večer. „Nie je to nič príjemné, keď idete vyniesť smeti a medveď fučí za kontajnerom, dva metre od vás. Bojím sa chodiť z práce po zotmení. Nikdy neviete, odkiaľ na vás to zviera vyskočí. Najhoršie je, že tieto medvede už úplne stratili plachosť. Môžete robiť rámus, kričať, nič nepomáha. Tie staršie sa už neboja ani klaksónu,“ posťažovala si mladá žena. Nájomníci a majitelia bytov v Zdraví dali na kontajner pevné reťaze. Dvakrát ich niekto odstránil. Pani Viera hovorí, že to zrejme neboli medvede, ale ľudia, ktorí sa na mackov chodia pozerať ako na atrakciu. „Písali sme už petíciu a viacero sťažností na mesto, ale zatiaľ sa nič nepohlo. Takýto stav je neúnosný. Kým sa niečo pohne musí sa asi stať nejaká tragédia,“ zamýšľa sa pani Viera.

 

Nekŕmiť a zamykať
Obyvatelia Horného Smokovca nie sú jediní, ktorí majú problémy s kontajnerovými medveďmi. Prešibaní mackovia sa objavili aj na sídlisku Čukotka v Tatranskej Lomnici, vo Vyšných Hágoch a aj v ďalších osadách. Je medveďov vo Vysokých Tatrách priveľa? Zoológ ŠL TANAP Jozef Hybler odhaduje početnosť na území od Západných po Belianske Tatry 80 až 100 jedincov. Pritom pred šesťdesiatimi rokmi žilo v Tatrách maximálne šesť medveďov. Názory na to, či sú premnožené, alebo nie a ako situáciu riešiť, sa líšia. Poľovníci hovoria o odstrele, ochranári sú proti. Robin Rigg je Brit, ktorý už pätnásť rokov žije na Slovensku. Založil spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou Slovak Wildlife Society (SWS). SWS sa už desať rokov venuje projektu Bears, ktorý má za cieľ edukovať negatívne pocity verejnosti z medveďov a viesť k lepšiemu spolužitiu s nimi. „Či je medveďov veľa, alebo málo, je subjektívny názor. Bolo by správnejšie sa pýtať, koľko medveďov sme ochotní tolerovať. Mali by sme hodnotiť, ako najefektívnejšie zabrániť škodám. Prečo by mali všetko riešiť poľovníci?“ kladie si otázku šéf SWS. Za to, že sa tatranské medvede presunuli zo svojich teritórií vo vyšších horských polohách do osád, môžu podľa Rigga najmä ľudia. „Ak medveď začína chodiť na odpadky, prvá reakcia by mala byť odpadky odstrániť a kontajner zamykať. Často sa deje pravý opak. Keď sa medveď objaví v blízkosti hotela alebo obydlí,  ľudia namiesto toho, aby sa snažili ho odplašiť, mu hádžu jedlo. Niekedy preto, lebo si ho chcú odfotiť zblízka, niekedy preto, lebo si myslia, že je hladný. Tým však zvyšujú šancu, že sa vráti, zvykne si na prítomnosť ľudí, učí sa od nich dostať jesť a postupne sa môže stať agresívny, hoci na začiatku sa zdá byť neškodný. V lokalitách, kde budú medvede vždy nablízku ľuďom, lebo žijú v blízkosti lesa, v horách, by mal platiť špeciálny režim, ktorý zabezpečí odpadky pred medveďmi. To znamená nielen osadiť špeciálne kontajnery, ale aj pravidelnejší odvoz odpadkov,“ navrhuje Angličan. Ako príklad uvádza mesto Banff v kanadských horách, ktoré je počtom obyvateľov podobne veľké ako Vysoké Tatry. „Takéto kontajnery sú štandard. Všetky sú uzavreté pred medveďmi, aj tie na hlavnej ulici,“ vysvetľuje Robin Rigg. Odstrel medveďa považuje aktivista za to najkrajnejšie riešenie. Strieľať by sa malo až vtedy, keď všetky ostatné snahy odplašiť ho zlyhali a v prípade, že sa medveď správa agresívne bez provokácie. „Na prvom mieste by mala byť, tak ako v medicíne, prevencia. V poslednom čase robíme so včelármi, inštalovali sme pre nich niekoľko elektrických oplotkov. Vo všetkých prípadoch sa nám podarilo zamedziť vstupu medveďov a zabrániť tak vzniku ďalších škôd, a to aj na miestach, kde boli dovtedy opakované dlhodobé problémy,“ uzatvára aktivista.

Štát vraj reaguje
Tatranci si myslia, že problémy s kontajnerovými medveďmi by mal riešiť štát za pomoci príslušných orgánov.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tvrdí, že prostredníctvom Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR na príčiny takéhoto správania medveďov reaguje dostatočne. „ŠOP SR okamžite navrhuje riešenia, aby medvede stratili záujem o takéto lokality. MŽP aktívne pristupuje a neustále hľadá spôsoby pri riešení tohto problému. V súčasnosti ministerstvo pracuje na manažmentovom pláne pre medvede, taktiež sa obnovila činnosť pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem v SR, pripravuje sa stratégia na vytvorenie pohotovostných tímov pre riešenie stretov človeka a medveďa. V rámci konkrétnych  riešení boli vyrobené a umiestnené zabezpečené kontajnery a dodané na lokality s častým výskytom medveďa hnedého, vyrobené informačné tabule, zakúpené ohradníky a podobne,“ uviedla pre Slovenku hovorkyňa MŽP Beatrice Hudáková. MŽP udeľuje výnimky na odlov medveďov. Napríklad v tomto roku vydalo 69 rozhodnutí, pričom usmrtené boli tri medvede. „Dva v rámci ochranného odstrelu, jeden v sebaobrane,“ upresnila hovorkyňa.


 

 

Zoológ ŠL TANAP Jozef Hybler: Medveď by bol blázon, keby do kontajnera nešiel

Sú medvede pohybujúce sa v blízkosti ľudských obydlí novým fenoménom alebo nie?
Štátne lesy TANAP-u vnímajú medveďa ako chráneného živočícha, ktorý do Tatier patrí. Sme hrdí na to, že sme jedna z mála krajín Európy, ktorá si medveďa dokázala zachovať vo voľnej prírode. Samozrejme, registrujeme, že konflikty ľudí s medveďmi sú v poslednom čase častejšie. Príčinu tohto stavu vidíme nielen v zvyšujúcej sa početnosti tejto šelmy na území Tatier, ale najmä v zahustení medvedej populácie v blízkosti ľudských obydlí. Za posledné roky máme zadokumentované medvedice, ktoré majú nie jedno či dve, ale tri až štyri mladé a výnimkou nie je ani päť mláďat. Prírastok, ktorý v tomto relatívne malom priestore je, sa nemá kde rozptýliť.

 

Čím to je, že také malé územie dokáže uživiť toľko medveďov? Nie je pre nich obmedzením dostatok potravy?
Medveď je mimoriadne inteligentná šelma. Nemá problém nájsť si potravu, najmä ľahko dostupnú. Tým nemám na mysli iba kontajnery s odpadkami. Napríklad na podhorí sa pestuje kukurica, keď dozreje, stáva sa potravou pre medveďa. Sledovali sme medvedicu, ktorá za dozrievajúcou kukuricou zliezla z vysokohorského prostredia a ostala tam, kým ju poľnohospodári nezozbierali. Na takýchto miestach nie je zriedkavosťou vidieť osem či desať medveďov pokope.

Koľko „kontajnerových“ medveďov sa pohybuje na území Vysokých Tatier?
Počet kontajnerových medveďov sa snažili spresniť pracovníci Mestského úradu vo Vysokých Tatrách, ktorí narábajú s odpadom a zároveň majú prehľad o výskyte medveďov prostredníctvom sťažností obyvateľov a hlásení mestských a štátnych policajtov, ktorých bezradní ľudia volajú. Odhadovaný počet bol iba v priestore od Tatranskej Lomnice po Novú Polianku asi dvadsaťpäť medveďov. Keby sme počítali aj územie v okolí Vyšných Hágov či Kežmarských Žľabov, dostali by sme sa k číslu tridsať. Bohužiaľ, je to takmer tretina medvedej populácie vo Vysokých Tatrách, pričom prevládajú medvedice s mladými a jedince do päť rokov. Čo je horšie, medveďa, ktorý sa takto naučí hľadať si potravu, je už v podstate nemožné prevychovať.

 

Môžu za tento stav ľudia, keď nezamykajú kontajnery na odpad?
Medveď prichádza ku kontajnerom za potravou. Žiaden iný dôvod na to nemá. Žijeme v prostredí, kde sa medveď pohybuje, a napriek tomu nechávame otvorené kontajnery s odpadkami postávať v blízkosti lesa. Medveď by bol blázon, keby tam neprišiel. Sú miesta, kde ľudia odpadky zamkli, umiestnili do murovaných alebo zamrežovaných priestorov a medvede tam chodiť prestali. Väčšina kontajnerov je však otvorených a medvede majú voľnú cestu k potrave. Boli dokonca  prípady, keď niektoré podnikateľské subjekty a nedisciplinovaní hostia sami šelmy prikrmovali ako zaujímavú atrakciu. Samozrejme, časom im to prerástlo cez hlavu a bol z toho problém.

Majú sa Tatranci báť o bezpečnosť, keď idú vysypať po zotmení smeti?
Medveď berie kontajner ako svoj zdroj potravy a preto môže niekoho zraniť alebo dokonca zabiť. Veľa ľudí medveďa podceňuje, berie ho ako milé zvieratko, pritom je to divá šelma, ktorá má obrovskú silu. Napríklad v Rumunsku, kde žije približne päťtisíc medveďov v deväťdesiatych rokoch medvede usmrtili osemnásť ľudí. Väčšinou išlo o pastierov, ktorí precenili svoje sily a otvorene sa medveďovi postavili.

 

Odlov je krajným riešením. Existuje spôsob, ako dostať medvede z osád tam, kam patria?
Chceme, aby medveď v Tatrách žil aj naďalej. Našou snahou je, aby nedochádzalo k nebezpečným stretnutiam s medveďmi. Na ťahu však nie sú ŠL TANAP-u. My sme, bohužiaľ, iba vykonávateľom rozhodnutí príslušných štátnych orgánov pri ochrannom odstrele, keď už iné východisko nie je možné nájsť. Odstrel konkrétneho jedinca vyrieši situáciu iba na konkrétnom mieste, ale nerieši dlhodobý problém. Musíme jednoducho medveďom zamedziť prístupu k potrave tým, že budeme zodpovedne narábať s odpadom v prostredí, kde sa medveď vyskytuje.




Prežili útok šelmy























August 2006 –
Neďaleko Liptovských Sliačov napadol viac ako 200-kilogramový medveď 64-ročného Jána Gejdoša. Rozzúrené zviera naňho zaútočilo, keď sa vracal spolu s lesnými robotníčkami z lesa. Medveď ho labou zrazil za zem a  zahryzol sa mu do tváre. Muža zachránili päťhodinovou operáciou chirurgovia v ružomberskej nemocnici. Medveďa neskôr zastrelili poľovníci. Štát dôchodcovi vyplatil odškodné vo výške 88 346 eur.

 

Jún 2007 – Popradčanku Moniku Králikovú napadol medveď v katastri mesta Poprad. Počas zbierania húb v lokalite Pracháreň sa na ňu vyrútil asi 60-kilogramový mladý medveď. Jej manžel, ktorý bol nablízku, bodol zviera nožom do ňufáka, preto žena neutrpela okrem škrabancov od medvedích pazúrov na chrbte a rukách vážnejšie poranenia. Poľovníci nebezpečného medveďa po niekoľkých týždnoch vypátrali a ulovili.

Apríl 2010 – Počas práce v lese neďaleko Tatranskej Javoriny zaútočil medveď na 39-ročného drevorubača Jána Ryboviča z Podhorian. Medveď na neho skočil zozadu a nečakane. Drevorubač sa bránil palicou a útekom. Medveď ho pohrýzol do krku, hrudníka, ramien a stehna, lekári ho operovali vyše dvoch hodín. Aj tohto medveďa poľovníci zastrelili.

 


Medvede na Slovensku
Na Slovensku žije odhadom od 700 do 900 medveďov hnedých. Pohybujú sa vo väčšine pohorí stredného a severného Slovenska. Dospelé samce dosahujú hmotnosť až 350 kg a dorastajú do dĺžky 220 cm, samice sú o čosi menšie. Medveď je všežravec, pričom 85 až 90 percent potravy tvorí rastlinná zložka. Teritórium niektorých jedincov má rozlohu 3- až 5-tisíc hektárov. Na zimný spánok sa ukladajú v decembri, prebúdzajú sa koncom februára a v marci. Pária sa v lete a v zime rodia mladé. Samice mávajú jedno až dve mláďatá každé dva až tri roky. Medveď je u nás zákonom chránený živočích, spoločenská hodnota jedného jedinca je 2 655 eur.

Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor, I. Hutlák, SWS - R. Rigg, S. Betková, J. Hybler, TV Markíza,  archív

- - Inzercia - -