Dnes je streda, 25.november 2020, meniny má: Katarína
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

História líčenia

marec 16, 2010 - 15:52
Mejkap a skrášľovanie tváre je prirodzenou súčasťou života každej ženy, teda takmer každej. Má obrovskú moc, dokáže skryť všetky nedostatky a každému ukázať to, čo je na vás najkrajšie v tom najlepšom svetle. Môže vytvoriť nespočetné množstvo charakterov jednej osoby. Cesta vývoja mejkapu však trvala celé tisícročia a prinášala so sebou aj smrť.
Medzi priekopníkov vo svete mejkapu sa všeobecne považujú starovekí Egypťania. Určite sa aj vám vynorí v pamäti niektorá z tvárí vznešených Egypťanov s tmavočiernymi linkami okolo očí. Kajal, ktorý si nanášali okolo očí, je minerálna zmes s uhlíkovým základom. Mal hneď niekoľko funkcií. Jeho sýtočierna farba ochraňovalo ľudské oko pred nepriaznivými účinkami ostrého afrického slnka a podľa vedcov mal aj dezinfekčné účinky. Už ako deťom ho starovekí Egypťania nanášali okolo očí, aby zabezpečili svojim potomkom ochranu.

Moč a krv
V iných starovekých kultúrach sa na rozjasnenie pleti používal napríklad ranný moč mladých chlapcov. V krajinách, kde sa nenachádzali kajalové ložiská, si ženy zvýrazňovali oči uhlím.
V mnohých civilizáciách malo líčenie úplne iný charakter. Indiáni si zdobili tváre a telá posvätnými znakmi, aby zahnali démonov alebo aby privolali priazeň božstiev. Často namiesto líčidiel z prírodných zdrojov používali krv, buď menštruačnú, alebo krv padlých nepriateľov.
Africké kmene sa vo svojich náboženských rituáloch dodnes potierajú zmesou hliny a vody, aby si zabezpečili ochranu pred negatívnymi silami.

Memoáre gejše
Asi najväčšími majstrami v nanášaní líčidiel boli starí Japonci. Gejše boli vznešené spoločníčky, ktoré ovládali takmer všetky druhy umenia. Museli zvládnuť hru na hudobný nástroj, museli ovládať umenie kaligrafie, museli vedieť tancovať a takisto museli mať všeobecný rozhľad, aby zvládli umenie konverzácie. Takisto sa museli naučiť umeniu čajových rituálov, no základom bolo zvládnutie dokonalej vizáže. To spočívalo v dokonalom nanesení bieleho púdru, vytvarovaní pier do čo najmenšej pusinky, ktorá mala pôsobiť urodzene, a nanesení očných tieňov. Táto príprava mohla zabrať aj niekoľko hodín. Výsledok bol naozaj efektný.

Aristokratická krása

Talianska aristokracia sa v období renesancie venovala dosť bolestivej skrášľovacej procedúre. Aby opticky zvýšili svoje čelo a pôsobili urodzene, vytrhávali si nad čelom vlasy. Kto ich mal vytrhané viac, pôsobil urodzenejšie. Bledosť bola vždy všeobecne považovaná za výsadu šľachty. Tento fakt je všeobecne známy, no vychádza z jednoduchého dôvodu. Pracujúci poddaní museli tráviť množstvo času prácou na poliach, kde sa ich odtieň pleti veľmi rýchlo zmenil na čokoládovohnedý. A práve žiarivá bledosť odlišovala aristokraciu od pracujúceho ľudu.

Vražedné praktiky
Baroko asi najviac prialo skrášľovacím praktikám. Strojené odevy a majestátne interiéry dopĺňala nemenej strojená vizáž. V ťažkých a komplikovaných parochniach sa však ukrýval hmyz rôzneho druhu a nepríjemný zápach. Šľachta sa bála cholery, ktorá sa údajne mohla prenášať aj vodou, a tak sa namiesto kúpania majetná horná vrstva oblievala litrami parfémov. Kráľovský dvor Ľudovíta XIV. bol veľkolepý, no rovnako veľkolepo zapáchal. Muži aj ženy nosili hrubú vrstvu mejkapu, ktorého zložkou bola aj olovnatá beloba, ktorá je smrtiaca. Malé ornamenty v tvare srdiečok, sĺz alebo hviezdičiek zas mali prímes ortuťe, ktorá je doslova vražedná. Nuž, pre krásu človek musí trpieť.

Labky a chvostíky
V temnom období stredoveku sa namiesto chemických líčidiel používali čisto prírodné látky, ako cviklová šťava alebo sadze. Cirkev, ktorá ovládala vtedy chod sveta, to však ako väčšinu vecí považovala za hriešne, a tak sa v tej dobe skrášľovacím procedúram venovali len padlé ženy. Osemnáste storočie prinieslo líčidlá tuhej konzistencie na mastnej báze prifarbenej mineránymi látkami. Tie sa uskladňovali v nádherne vypracovaných dózach a fľaštičkách. Väčší problém bol však s nanášaním. Bežne sa namiesto štetcov používali králičie labky, chvostíky, labutie krky alebo líščie chvosty.

Maskara zabíjala

S príchodom technickej revolúcie sa vysokou rýchlosťou zväčšovala aj úroveň kozmetického priemyslu. Používať mejkap už nebola hanba, ale skôr spoločenská povinnosť. Kedže ešte neexistovali testovacie inštitúcie, do kozmetických prípravkov sa vmiešavalo naozaj hocičo a podomoví predavači s pochybným tovarom zažívali svoj boom. Najväčší z posledných škandálov kozmetického priemyslu vyvola na začiatku dvadsiateho storočia maskara Lash Lure, ktorá bola vražedná. Presne dvanásť žien úplne osleplo a jedna umrela na následky použitia tejto maskary. Obsahovala netestovanú chemikáliu, ktorá spôsobila enormnú alergickú reakciu a infekciu očí, ktorá sa v jednom prípade tak rozšírila, že bola osudná. Tento škandál doviedol kozmetický priemysel k väčšej opatrnosti a prísnejším podmienkam. Nepriamo odštartoval éru testovania kozmetiky na zvieratách.

Dnes sa kozmetický priemysel špecializuje hlavne na jedinú túžbu človeka, a to zostať večne mladý. V krémoch sa objavujú nanočastice, syntetické diamantové úlomky, výťažky z orchideí, kyseliny každého druhu, kaviár alebo kmeňové bunky z ľudskej placenty.
Vývoj kozmetiky je nezastaviteľný, rovnako ako vývoj ľudstva a v nasledujúcich rokoch nás prekvapí novými vymoženosťami.

Autor: MILAN ŠTEFAN
Foto: ISIFA

- - Inzercia - -