Dnes je utorok, 19.január 2021, meniny má: Drahomíra, Mário
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Romantická India

marec 22, 2013 - 22:30
Mysleli ste si, že India musí byť len preplnená, chaotická a špinavá? Mesto Udajpur v Radžastane je pravým opakom tohto stereotypu. Vyrástlo okolo jazera Pichola, vyniká bielou architektúrou, leží tu jeden z najluxusnejších hotelov Indie, nakrúcal sa tu James Bond. Keď sa hovorí o bohémskom živote, vždy padne reč na príťažlivý Udajpur.
Foto: 

Biele mesto, ako niekedy zvyknú Udajpur nazývať, ožíva ráno neskôr ako ostatné indické mestá. Nikto sa nikam neponáhľa a presne to sem priťahuje ľudí z celého sveta, pretože jeho povesť oázy pokoja sa šíri ďaleko za hranice Radžastanu. Rušná štvrť Lal Ghat je popretkávaná ulicami zvažujúcimi sa k jazeru Pichola, okolo ktorého sa zrodilo celé mesto. Všade naokolo sú lacné hotely, internetové kaviarne, reštaurácie, pekárničky a nechýbajú ani obchodníci so suvenírmi. Ulicou sa prejde dvojica kráv, niekto z domácich im pred dom vysypal kusy zeleniny, na ktorej si pochutnávajú. Indovia veria, že je pre nich požehnanie, ak sa krava naje priamo pred ich domom. Pred kamennou bránou predáva dvojica z dreveného vozíka čerstvú papáju, banány, pomaranče, kokosové orechy a indické ovocie čikku. Most za bránou spája Lal Ghat s ghátom – nábrežím pomenovaným po Hanumanovi, opičom bohovi. Pohľad z mosta, pod ktorým sa vlní modré jazero, je neskutočne krásny. Breh je posiaty kúpajúcimi sa ľuďmi, pobrežie lemujú budovy pripomínajúce paláce. Najvyššou budovou je palác, z ktorého spravoval mesto miestny maharadža. Aj obyčajné domy sa tu predháňajú v kráse. Z malého hinduistického chrámu sa ozýva hlasný tlkot zvonu. Obrad sa práve začal, povetrím sa nesú jemné záblesky voňavého dymu z vonných tyčiniek podfarbených santalovým drevom.


V palácových komnatách
Palácové nádvorie je rozľahlé, stačí krok a získa si vás svojou krásou. Všetko je až priveľmi perfektné. Vkusne upravené záhradky striedajú fontány. Palácový komplex je obrovský, to, čo vidí návštevník z nádvoria, je len povestná špička ľadovca. Na východnom brehu jazera Pichola ho nechali postaviť už v roku 1559 a dlho odtiaľto spravovali starobylú ríšu Mewar, ktorá zaberala časť dnešného Radžastanu. Tmavá chodba stúpajúca nahor vedie do palácových komnát. Vstup strážia muži oblečení v dobových uniformách. Dnešný palác je plný exponátov tradičnej indickej alebo lepšie povedanej radžastanskej kultúry, malieb, miniatúr, malých farebných okien a orientálnych detailov. Presne takto si človek predstavuje tajomný indický palác, kde sa striedali intrigy panovníckeho stolca s háremovými radosťami. Miniatúry, ktorými sú zdobené mnohé steny, sú pre Radžastan typické. Je fascinujúce, akú mravčiu robotu si dali pri ich maľovaní. Na mnohých je udatný kráľ Maharana Udai Singh, ktorému prinášajú dary, poľuje na tigre, sedí v paláci alebo sa vydáva na vojenskú výpravu. Z paláca je aj krásny aj výhľad na jazero s luxusným hotelom Lake Palace a horami, ktoré Udajpur obkolesujú. Pohľad hodný kráľa.

Svet pod chrámom
Za živé centrum Udajpuru sa považuje námestie, ktoré slúži ako križovatka hlavných ciest. Vypína sa nad ním hinduistický chrám Jagdish, najväčší svätostánok celého mesta. Vonku pred chrámom je rušno, pretože sa tu stretávajú motorkári a šoféri motorových rikší. Obchodníci z okolitých obchodov vyšli von, zhovárajú sa a pijú čaj. Nikto nesedí zatvorený vo vnútri, v Indii sa žije na ulici. „Desať rupií,“ hovorí chlap predávajúci čaj, keď mi podá horúci pohárik presladeného čaju s mliekom a štipkou kardamónu. Zvyčajne stojí o polovicu menej, ale Udajpur objavili turisti a domáci ihneď zdvihli ceny. Na schodoch do chrámu sedí zopár žobrákov s natiahnutými dlaňami a tiež deti s pomaľovanými tvárami, čakajúce na pár mincí. Chrám Jagdish tu stojí od polovice 17. storočia a je vlastným mikrosvetom. Tvoria ho vytesané kamenné stĺpy, špicaté vežičky, malé bočné svätyne a dve sochy slonov priamo pred vstupom. „Rikša? Rikša?“ neustále sa ozýva z námestia. Pred chrámom voňajú vonné tyčinky. „Žiadna chémia, všetko je prírodné. Toto je ópium, tu sú ruže, tamto je santalové drevo a najobľúbenejšie sú teraz tie s exotickou vôňou pižma,“ láme ma obchodník na kúpu. Muži predávajú ovocie a zeleninu. Indické ženy odeté do dlhých, splývajúcich sárí pestrých farieb si vykračujú ulicami. Hľadajú látky a dlho sa s obchodníkom zhovárajú o kvalite a cene. Stačí si vybrať látku, nechať mu svoje miery a o dve, tri hodinky je vyrobený odev priamo na mieru.

Viac sa dočítate v aktuálnom čísle týždenníka SLOVENKA!

TOMÁŠ KUBUŠ
Foto: autor

- - Inzercia - -