Dnes je štvrtok, 22.október 2020, meniny má: Sergej
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Musíme si zvykať na povodne?

jún 04, 2010 - 11:20
Časť Slovenska sa opäť ocitla pod vodou. Extrémne výdatné zrážky v uplynulých dňoch spôsobili, že z korýt sa vyliali mnohé rieky a potoky. Živel trhal hrádze a ohrozoval ľudí a ich majetky. Odborníci hovoria, že na takéto scenáre si budeme musieť zvyknúť. Iní zasa hovoria, že všetko by mohlo byť inak. Stačilo by, aby sa kompetentní správali zodpovednejšie a hľadali nielen dočasné, ale dlhodobo prospešné riešenia na ochranu pred povodňami.

Trebišov
Pani Ružena býva v rodinnom dome na ulici Slovenského národného povstania v Trebišove takmer tridsať rokov. Pár nocí poriadne nespala. V nedeľu 16. mája popoludní sa k jej domu dovalila špinavá voda z neďalekých polí a všetko jej zaliala. Voda a bahno sa dostali do pivnice, na dvor, do záhradky. Pani Ružena býva v dome sama, na to, čo sa dialo, nestihla rýchlo reagovať. Nestihla vynosiť z pivnice ani zo dvora nič. Na takúto povodeň nebola pripravená, doteraz sa v týchto končinách nič podobné nestalo.

„Od soboty večera a celú nedeľu lialo ako z krhly. Najskôr mi do pivnice začala tiecť spodná voda, neskôr sa voda začala z okolitých polí valiť na ulicu a potom aj ku mne do dvora, domu a do záhrady,“ opisuje situáciu a ukazuje nám záhradu, ktorá je celá pod vodou. „Tamto som mala nasadené jahody, zeleninu a tam v rohu pár zemiakov. Všetko je preč,“ hovorí rezignovane pani Ružena. Už nenarieka a ani sa nesnaží vodu odčerpať. Vraví, že je to zbytočné. Predpoveď počasia na najbližšie dni nie je priaznivá, očakávajú sa ďalšie zrážky. „Nechcem si ani predstaviť, čo sa môže ešte stať,“ lúči sa s nami.

Kým pani Ružena odovzdane vyčkáva, o dva domy ďalej má partia chlapov plné ruky práce. „Svokor mi doniesol čerpadlo, pokúsime sa vyčerpať vodu spred domu, z garáže a z pivnice,“ ochotne nám opisuje, čo sa chystá robiť, mladý pán domu. Kým on sa s pomocníkmi snaží naštartovať malé čerpadielko, jeho manželka kočíkuje sedemmesačné bábätko na ulici, kde je takmer tridsať centimetrov vody. Aj keď je povodeň, prechádzku musí absolvovať. „Našu ulicu to zasiahlo najviac,“ znovu sa zapája do debaty domáci pán. „Vylial sa potok Trnávka do polí a všetko teraz tečie sem. Včera sme boli na nohách do druhej ráno, snažili sme sa vode zabrániť, aby vošla do domu. Obložili sme ho vrecami s pieskom, ale voda si nájde cestu,“ prízvukuje mladý Trebišovčan a dodáva, že odkedy tu žije, nič podobné nezažil.

Michaľany
O niekoľko kilometrov ďalej leží dedinka Michaľany. K maďarským hraniciam je to pár metrov. Stredom dediny tečie potôčik, v nedeľu sa zmenil na dravú rieku. Ľudia toho už majú plné zuby, ale proti vodnému živlu sú bezmocní. Navyše za obcou sa z koryta vylieva rieka Roňava, zaliala aj futbalový štadión. Futbal sa tu zrejme dlho hrať nebude. Už chýba iba kúsok, aby sa voda vyliala na cestu a odrezala ľuďom prístup do obce. „Ja bývam vo Veľatoch, tu v Michaľanoch mám svokru. Prišiel som sem včera večer pomáhať pri povodni. Aké to bolo? No, voda sa valila po celej ceste. Zaplavila domy, tuším aj obecný úrad, aj trať bola chvíľu pod vodou,“ vysvetľuje Jozef. Keď sa prechádzame po ulici, to že sa tu pred pár hodinami prehnala divoká vodná riava, pripomínajú len vrecia s pieskom a vlhké múry domov. Aj tu čakajú ľudia na nebo bez dažďových kvapiek ako na spasenie.

Osturňa
Povodne sa nevyhli ani iným častiam Slovenska. V dedinke Osturňa na severovýchode krajiny si miestny potok takmer zobral so sebou lávku, ktorá viedla ku gréckokatolíckemu kostolu a zalial pivnice v asi ôsmich domoch. „Pred dvoma rokmi sme mali v obci podobnú povodeň. Vtedy nám voda zobrala most. Lávka ku kostolu bola provizórna, preto sme ju v pondelok ráno, keď sme vyhlásili pohotovosť, dali radšej preč, aby ju voda nerozbila,“ konštatuje starostka Kristína Gregoričková. Keďže lávku, jedinú prístupovú cestu ku kostolu, pre istotu odstránili, Osturňania museli na omše do kultúrneho domu. „Škody zatiaľ vyčíslené nemáme, ale lávku chcem dať čo najskôr späť na miesto, pretože máme tu slávnosť, čakáme len na to, kedy opadne voda, aby sme mohli začať robiť,“ vysvetľuje starostka rázovitej goralskej dedinky.

Padali rekordy
Výdatné májové zrážky nie sú výnimočné. Posledný týždeň bol však rekordný. Napríklad v Košiciach zaznamenali meteorológovia až tri dni, keď padli denné rekordy v úhrne zrážok. „Najviac vody spadlo 16. mája, v metropole východu to bolo za 24 hodín 50 milimetrov,“ hovorí klimatologička Martina Tomková z regionálneho strediska Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach. Pritom dovtedajší rekord z tohto dňa bol 16,1 milimetra zrážok. V osudnú nedeľu napadalo najviac zrážok na Zamagurí, konkrétne v Červenom Kláštore bol denný úhrn 100,4 milimetra. V ťažko skúšanom okrese Trebišov to bolo okolo 50 milimetrov. Zaujímavé pritom je, že Trebišov drží v rámci Slovenska rekord v absolútne najnižšom ročnom úhrne zrážok. V roku 1917 tu za  celý rok spadlo iba 283 milimetrov zrážok.

Vodou proti vode
Klimatologička hovorí, že za extrémne výkyvy počasia a s tým spojené povodne môže aj globálne otepľovanie. „Zrážky nie sú rovnomerné. Prší menej, ale zato výdatnejšie. Takýto extrémny trend pozorujeme posledných sedem, osem rokov. Domnievame sa, že za to môže zmena globálnej klímy a predpokladáme, že podobné situácie sa budú opakovať,“ tvrdí Martina Tomková. Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda dodáva, že pod počasie v nedávnych dňoch sa sčasti podpísal aj prach, ktorý chrlí islandská sopka Eyjafjallajökull. Že z extrémnych zrážok došlo k rozsiahlym povodniam na polovici Slovenska, pripisuje tomu, že krajina pre ľudskú činnosť nie je schopná také množstvo vody pohltiť.

„Napríklad na rieke Rožňava vyhlásili za posledných päť mesiacov štyrikrát tretí, teda najvyšší stupeň povodňovej aktivity. Za túto situáciu sú zodpovední lesníci, poľnohospodári, uzemní plánovači, dopravní inžinieri i vodohospodári, pretože spôsob hospodárenia na lesnej a poľnohospodárskej pôde, systém budovania ciest v lesoch v poľnohospodárskej krajine s rigolmi, tobogánikmi podporuje vznik povodní. Pretože spôsob narábania s dažďovou vodou urýchľuje jej koncentráciu do potokov, riek i riečok, a to spôsobuje povodeň,“ konštatuje environmentálny aktivista. Dodáva, že regulácia potoka či stavanie hrádzí a prehlbovanie korýt nič nevyrieši, pretože problém sa posunie ďalej po prúde rieky.

Podľa jeho slov ochrániť životy a zdravie ľudí a ich majetok pred vodou môže najlepšie sama voda. Tú treba zadržať v území čo najdlhšie. „Môžu pomôcť napríklad vsakovacie priekopy po vrstevniciach, drobné prehrádzky alebo stupne na vodných tokoch, bystrinách, malé prietočné vodné nádrže, nádrže, rybníky...“ hovorí o protipovodňových opatreniach Michal Kravčík. V prvom rade je však potrebné zmeniť myslenie ľudí, najmä tých, ktorí majú s problémami čo do činenia. Inak budú ničivé povodne na Slovensku na každoročnom poriadku.

Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor

- - Inzercia - -