Dnes je piatok, 22.január 2021, meniny má: Zora
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Správna desiata pre školákov

september 21, 2011 - 11:08
Školský rok sa začal a s ním aj príprava desiat. Avšak vstávať skôr sa len málokomu žiada, a tak si ráno neraz šetríme čas, nerobíme raňajky a namiesto desiatej šupneme deťom do vrecka peniaze, veď majú v škole bufet. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo vlastne jedia? Po prečítaní rozhovoru s odborníčkou na výživu doktorkou Janou Jurkovičovou možno prehodnotíte jedálniček vašich najmilších. Veď stravovacie návyky, ktoré deťom vytvoríme, sa s nimi ponesú celý život.
Foto: 
V poslednom čase sa rozmohli predajne so zdravou stravou, odzrkadlilo sa to aj na stravovaní detí?
Nielen naše, ale aj viaceré zahraničné štúdie poukazujú na nesprávne stravovanie sa detí. Výživa našich detí je po kvantitatívnej stránke dostatočná, často až nadmerná, nie je však optimálny obsah a vzájomný pomer jednotlivých živín, prekračujú sa odporúčané dávky tukov, cukru, soli a je nedostatočný príjem komplexných sacharidov, vápnika a viacerých vitamínov v dôsledku nedostatočnej konzumácie zeleniny, ovocia, rýb, mlieka a mliečnych výrobkov.


Čo najčastešie deti desiatujú?
Viaceré výskumy ukázali, že väčšina našich detí si nosí na desiatu najčastejšie biele pečivo natreté paštétou alebo so šunkou či salámou, prípadne „sladkú” desiatu – sladké pečivo, keksy, sušienky s náplňou a pod. Len málo detí si nosí pravidelne ovocie či zeleninu. Z nápojov sa najväčšej obľube teší sladený čaj a limonády. Pri nákupe v bufetoch deti uprednostňujú sladkosti, obložené bagety, picarožky, hotdogy a iné potraviny tzv. rýchleho občerstvenia. Častým problémom je aj sortiment ponúkaných potravín v školských bufetoch či v automatoch. Podľa súčasnej legislatívy sa v školských bufetoch a v automatoch už nesmú ponúkať deťom nápoje s obsahom kofeínu a chinínu, predaj ďalších nevhodných či nezdravých potravín však zakázaný nie je a ponuka sa spravidla riadi dopytom – deti uprednostňujú slané či sladké pochutiny, bagety, potraviny rýchleho občerstvenia, sladené nealkoholické nápoje – ovocie, zelenina, celozrnné a mliečne výrobky sa netešia ich veľkému záujmu.


Ako má vyzerať správna desiata školáka?
Nemala by byť priveľmi sýta, aby školák vládal zjesť kompletný obed, mala by len preklenúť obdobie medzi raňajkami a obedom, aby dieťa malo počas celého predpoludnia dostatok energie na plnohodnotný výkon v škole. Vhodný je napríklad malý chlebík s nátierkou na báze tvarohu, ryby, bryndze, rastlinných tukov s čerstvou zeleninou alebo mliečny výrobok, jogurt s cereáliami, jogurtový nápoj, alebo cereálna tyčinka a v každom prípade ovocie. Údeniny by sa mali v strave detí vyskytovať len minimálne, najmä lacnejšie druhy, namiesto trvanlivej salámy je vhodnejšie vložiť do chlebíka plátok syra, papriku, reďkovku či inú zeleninu podľa sezóny. Aj keď každodenná príprava desiatej zaberá rodičom v rannom zhone určitý čas, pre dobré zdravie dieťaťa sa to oplatí.


Ak by sme chceli, aby sa naše dieťa stravovalo správne, čo by jeho jedálniček mal obsahovať?
Na správnu výstavbu a vývoj detského organizmu je potrebné veľké množstvo rôznorodých
živín. Základnou stavebnou látkou sú bielkoviny – ovplyvňujú rast a vývoj tkanív. Plnohodnotné bielkoviny sú v potravinách živočíšneho pôvodu – v mlieku a mliečnych výrobkoch, mäse, vo vajciach, z rastlinných potravín predovšetkým v strukovinách. Mlieko a mliečne výrobky sú vynikajúcim zdrojom vápnika potrebného pre rast a kvalitu kostí a zubov. Tuky majú vo výžive detí nezastupiteľnú úlohu nielen ako zdroj energie, ale aj ako stavebné látky bunkových membrán, sú nevyhnutné pre vývoj nervovej sústavy a rozumových schopností dieťaťa. Vhodným zdrojom zdravých tukov s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín sú predovšetkým tuky rastlinného pôvodu, rastlinné tuky a oleje, orechy, semená, a zo živočíšnych zdrojov ryby. Bezprostredným zdrojom energie, predovšetkým pre mozog, sú sacharidy. Nejde však len o sladkosti či čokoládu, vyššiu výživovú hodnotu majú zložité (komplexné) sacharidy – vyskytujú sa napríklad v celozrnných obilninách, cestovinách, zemiakoch a pod. Stravu dieťaťa si nemožno predstaviť bez dostatočného zastúpenia všetkých vitamínov a minerálnych látok, ktoré v zvýšenej miere vyžaduje organizmus rastúceho dieťaťa a na ktorých nedostatok je detský organizmus mimoriadne citlivý, lebo si ich nedokáže vytvoriť. Dostatočné množstvo vitamínov a minerálnych látok obsahuje čerstvé ovocie a zelenina, preto by mali byť stálou súčasťou jedálneho lístka detí. Odporúčané množstvo je päť porcií ovocia a zeleniny denne.


Ako často by malo dieťa jesť? Je potrebné dozrieť, aby dieťa jedlo pravidelne, alebo stačí  spoľahnúť sa na to, že  keď bude hladné, samé si vypýta?
Základom správnej výživy je optimálny stravovací režim, čiže celkový počet jedál denne a pravidelný čas ich podávania. Dieťa by malo jesť 5- až 6-krát denne. Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa je takéto: raňajky 25 %, desiata 10 %, obed 35 %, olovrant 10 % a večera (prípade druhá večera) 20 %.  Nepravidelný príjem potravy môže u dieťaťa vyvolať viaceré zdravotné poruchy – od narušenej činnosti tráviaceho traktu cez nechutenstvo, deficit niektorých živín až po obezitu. Pri nízkom počte jedál denne, t. j. keď dieťa celodennú stravu skonzumuje v jednej – dvoch porciách, organizmus reaguje zvýšeným ukladaním tukových rezerv a vývojom obezity.


Autor: KRISTI KLEIMAN
Foto: Thinkstock, archív

- - Inzercia - -