Dnes je utorok, 01.december 2020, meniny má: Edmund
Čas čítania
12 minutes
Zatiaľ prečítané

Zachránia pôrodnosť muži?

jún 14, 2011 - 12:06
Tí, čo sa v detstve museli so súrodencom deliť ešte aj o nohavice, snívali o tom, aké by to bolo mať tak vlastné iba sám pre seba. Tí, čo ich mali, chceli aj vlastný bicykel, a nie jeden spoločný s troma bratmi. No a spokojní bicyklisti chodili za mamou zase otravovať kvôli vlastnej izbe. Možno práve tieto deti si hovorili, keď raz budem veľký, moje deti budú mať aj vlastné nohavice, aj vlastný, bicykel, aj... A nielenže to dodržali, ale išli ešte ďalej – dopriali každému zo svojich potomkov aj vlastnú mamu.
Na svadobných tortách väčšinou končia z celej zvieracej ríše najmä cukrové labute, ktoré si túto česť vyslúžili tým, že potomstvo nielen plodia, ale sa oň rok čo rok vo dvojici pekne postarajú. Také slony však môžu na prienik do svadobného cukrárskeho priemyslu zabudnúť. Vyrastajú totiž v stádach samíc, ktoré medzi seba pustia len tých najatraktivnejších z opačného pohlavia. Ale nie nadlho – prosíme oplodniť a preč. O toto žiadna zo žien, ktoré v bielom kráčajú pred oltár, samozrejme, nestojí. Veď sme predsa od prvej triedy v šlabikári čítali ako to má byť – mama varí obed, otec opravuje auto a Ema si píše domácu úlohu. Žiadne také, že mama od sporáka odbieha do garáže a cestou kontroluje Eme hrubky v diktáte, kým otec si v tom čase už hľadá ďalšiu mamu pre ďalšiu Emu. Hoci sa autorstvo tohto typu otcovstva pripisuje českému hercovi Bolkovi Polívkovi, historici by mu ho museli hneď odňať. Prvým známym priekopníkom na našom území bol totiž určite franský kupec Samo, ktorý mal dvanásť žien a s nimi splodil tridsaťsedem legálnych potomkov. Aj čo sa týka dôslednosti, našiel na Slovensku valašský kráľ premožiteľa. Kým on svoju teóriu opustil pri štvrtom potomkovi, po ktorom už všetky ďalšie deti kolíše s jednou a tou istou ženou, známy slovenský podnikateľ Boris Kollár sa jej ani pri šiestom nevzdáva, čím nenecháva chladnými médiá a tie zase burcujú psychológov s vehementnou otázkou – prečo to robí? Je to kvôli rýchlosti dnešnej doby či, naopak, v odvekých zákonoch prírody, ktorá do každého vložila zodpovednosť za zachovanie rodu?

Hoci sa autorstvo tohto typu otcovstva pripisuje českému hercovi Bolkovi Polívkovi, historici by mu ho museli hneď odňať. Prvým známym priekopníkom na našom území bol totiž určite franský kupec Samo, ktorý mal dvanásť žien a s nimi splodil tridsaťsedem legálnych potomkov. Navyše ďalších – nelegálnych mu porodili jeho početné konkubíny. Aj čo sa týka dôslednosti našiel na Slovensku valašský kráľ premožiteľa. Kým on svoju teóriu opustil pri štvrtom potomkovi, po ktorom už všetky ďalšie deti kolíše s jednou a tou istou ženou, známy slovenský podnikateľ Boris Kollár sa jej ani pri šiestom nevzdáva, čím nenecháva chladnými médiá a tie zase burcujú psychológov s vehementnou otázkou – prečo to robí? Tlačení mikrofónom či kamerou do kúta, hľadajú odborníci na dušu narýchlo odpovede v podnikateľovom detstve, v rýchlosti dnešnej doby či naopak v odvekých zákonoch prírody, ktorá do každého vložila zodpovednosť za zachovanie rodu. Dá sa to povedať o všetkých?

Nie je čo riešiť

Život sa asi ani pri najlepšej vôli do psychologických poučiek vtesnať nedá. „Nikdy som nemal v úmysle kráčať v šľapajach kolegu Polívku, ale osud mi skrátka doprial nájsť tú pravú až na tretí pokus. Až vtedy si povedal – dám mu za odmenu niečo poriadne, dosť sa už nabehal. A poslal mi do cesty niekoho, o kom som presvedčený, že je to správna voľba. Len preto, že som sa predtým dvakrát popálil s dvomi ženami, nemohol som tretej uprieť právo na materstvo,“ vysvetľuje štvornásobný otec herec Pavol Topoľský, čo viedlo k tomu, že svoje štyri deti má s tromi ženami. A moderátor, občiansky aktivista a zatiaľ dvojnásobný otec Laco Ďurkovič sa pod jeho slová len podpisuje. „Dieťa je pre mňa naplnením lásky, keďže som dvakrát veril, že ju mám navždy, stal som sa otcom dvoch detí. A je to najlepšie, čo mám, aj keď nám to s ich mamami nevydržalo.“ Naopak, Boris Kollár vysvetlenia  nehľadá, ako totiž tvrdí, „pokiaľ mám deti z čoho uživiť, nie je čo riešiť.“

Štyri deti nie je žiadna veda
Tesne potom, čo sa stal šťastným otcom tretej dcéry, nechával otázku, či dostanú baby ešte bračeka, sľubne otvorenú. „Treba predsa do toho prvého dôchodkového piliera nejakých sporiteľov, nie?“ Koncom minulého roka túto otázku herec Pavol Topoľský úspešne uzatvoril. Štvrtou dcérou. Mal štvornásobné otcovstvo odjakživa v pláne?
„Myslím, že muži sa nad otcovstvom dopredu nezamýšľajú. Dievčatá to majú v génoch, preto tie bábiky a kočíky. Keď potom porodia dieťa, doslova vidíte, že automaticky vedia, ako s nimi narábať. Tie ťahy majú nacvičené. Keď sa ide chalan naháňať na bicykli alebo kopať na ihrisko do lopty, určite nie s myšlienkou, toto raz naučím svojho syna,“ uvažuje Paľo. Napriek tomu ho nezaskočilo, keď sa prvorodená Lucia hlásila na svet, keď ešte dral vysokoškolské lavice. „Ten vzťah ma napĺňal, tak mi jednoducho niečo hovorilo – a prečo by som si vlastne nemal založiť rodinu? Len čo som videl prvú snímku z ultrazvuku, cítil som sa byť otcom. Už vtedy to bolo moje dieťa. A bolo jedno, že má tri centimetre.“ Hoci rodičovstvo je na rozdiel od iného vzťahu na celý život, zodpovednosť ho nevyľakala. „Považoval som vtedy náš vzťah za ten pravý a nemal som potrebu nechávať si nejaké zadné vrátka. Kto ich potrebuje, by sa ženiť nemal.“ Sympatický herec síce na začiatku žiadnu únikovú cestu neriešil, nakoniec ju ale predsa len využil, keďže po rokoch prvé manželstvo prestalo fungovať. Rozvodom sa však skončil len vzťah s jeho ženou, nie s dcérou. „Pre ňu som tu chcel a bol vždy, našťastie, nikdy mi v tom nebolo bránené. Vydieraním, že ak muž nezostane, už nikdy neuvidí deti, sa vzťah nezachráni, len zničí aj to málo, čo ešte z lásky zostalo,“ hovorí skúsene, pretože aj toto zažil, a to v druhom vzťahu. „Nakoniec museli rozhodnúť súdy, ktoré našťastie vypočuli, čo si praje dieťa, a nakoniec druhorodenú Rebeccu zverili mne.“ Vo vzťahu k jej matke sa však rozhodne nespráva v duchu príslovia, ako sa do hory volá, tak z nej ozýva: „Hneď som  Rebecce povedal, že ja jej  v stretávaní sa s matkou brániť nebudem.  Lenže tá sa od nej odstrihla dobrovoľne. Dodnes nikto nevie, kde je. Nemáme jej adresu. Netušíme, kde býva. Občas malej pošle len nejaký spam – otvor a pošli ďalším piatim a zajtra budeš šťastná. Akurát to vymaže, ona je totiž šťastná aj bez toho a už dnes. Aspoň dúfam.“

Nie som egoista
Tam, kde iní s vierou, že to predsa len môže dopadnúť aj lepšie, končia, Paľo začínal nanovo. Odvahu mu totiž dodala o dvadsať rokov mladšia tanečnica zo SĽUKU Marika. Hľadal v nej mamu pre svoje dve dcéry? „Pre Luciu už nebolo treba, tá už totiž bola dospelá. Vydávala sa ani nie rok po našej svadbe. A Rebeccu som vtedy nemal pri sebe. Bolo to v čase, keď mi bývalá robila prieky. Marika teda bola svedkom môjho boja o dieťa. Pomáhala mi, ako mohla, a tým sama dala najavo, že jej na malej záleží a chce, aby sme boli všetci traja spolu,“ hovorí herec. Našťastie, po niekoľkých mesiacoch mal v rukách rozhodnutie súdu o zverení do výchovy a dcéru spokojne zabývanú v detskej izbe vedľa spálne. Ale aj tak bolo jasné, že ani svojej tretej partnerke nemôže uprieť materstvo. „Keď sme sa rozhodli, že sa zoberieme, nemienil som sa správať ako egoista – keďže ja už mám dve deti, tak ona nebude mať žiadne. Dopredu sme sa dohodli, že dve deti by sme zvládli. Štyri deti predsa nie je žiadna veda. Navyše živiť nám už stačí tri, najstaršiu som dobre vydal,“ usmeje sa spokojný štvornásobný otec a najnovšie aj dedko ročnej Laury. Živiť ich síce všetky už naozaj nemusí, ale štyri dcéry, to je štvoro narodenín... „To áno, keby bola jedna, tak dostane darček za sto eur. Štyri dostanú každá jeden po dvadsať päť a vybavené. Kým nevyhrám v športke, bude to takto,“ nestráca herec humor. Možno aj vďaka tomu, že dcéry jeho odchody od ich mám nikdy neriešili. „Najstaršia to vždy chápala, a tie zvyšné sú na to ešte mladé.“

Šťastný otec šťastných detí
„Ja nie som len ja, ja som aj dcéra Lunka a syn Nimai,“ hovorí občiansky aktivista, moderátor a najnovšie šéf Ligy otcov Ladislav Ďurkovič, ktorý má dve deti s dvoma predchádzajúcimi partnerkami. Takto sa podľa vlastných slov predstavil aj žene, ktorá je jeho manželkou dnes.
„To je alfa a omega nového vzťahu. Najdôležitejšia vec. Keby si ma nebrala aj s nimi, nevydržalo by to. Nevedela by zdieľať lásku, ktorú cítim ja. A bolo by to pre nás oboch ťažké. Nemôže sa pozerať na hodinky a merať mi čas, ktorý venujem deťom, a byť z toho nervózna,“ vysvetľuje Laco. Nemala s mužom so záväzkami problém? „Ani sekundu. Ten vzťah by sa nikdy nevytvoril, keby ma nebrala so všetkým. To, že sa sme sa dali dokopy, bola jej odpoveď. Viac nebolo treba hovoriť.“ Keďže desaťročná Luna je zverená do otcovej výchovy, mladá pani Ďurkovičová sa sobášom stala nielen manželkou, ale aj mamou. „S Lunkou som bol aj sám,zvládali sme to a bolo to super, ale v dvojici ide starostlivosť aj výchova predsa len lepšie,“ priznáva muž, ktorý je šťastný, že jeho dcéra má okrem dvoch rodičov ešte ďalších dvoch dôležitých ľudí v živote. „Aj Lunina mama, má takého partnera, ktorý je pre moju dcéru výborným otčimom.“

Dieťa bola najlepšia správa
Vzťahy pre Laca nie sú nijaké prechodné pobyty, zakaždým veril, že sa rozhodol dobre a navždy. A preto dve čiarky na tehotenskom teste preňho boli vždy tou najlepšou správou, akú mohol dostať. „Keď to vyzeralo, tak že sme splodili Lunku, jej mama sa rozplakala, ja som tancoval od radosti. Urobil som pyramídu z perín, partnerka si urobila test a ja som ho zapichol na vrch tej pyramídy a na výsledok sme išli čakať vedľa. Vrátil som sa s dvoma sviečkami a keď som uvidel, že je to tam, doslova som skríkol: Super. Bude bábo!“ Keď sa však dcéra narodila, Laco priznáva, že si s jej mamou dlhšie uvedomovali, že ich vzťah prestal byť tým pravým. Hoci aj kvôli dieťaťu, ktorému dali život, nevzali hneď zbrklo nohy na plecia, nakoniec aj tak zistili, že oddelene je im lepšie ako spolu. So synovou mamou rovnaké rozuzlenie prišlo omnoho skôr. „Maličký vyrastal od narodenia mimo vzťahu,“ hovorí Laco, ktorý o stretávanie sa so synom aj preto musel s jeho mamou tvrdo bojovať. „Aj preto len postupne získaval ku mne vzťah. No dnes je to už v poriadku. Tretinu mesiaca žije so mnou, zvyšok s mamou.“ Podľa Laca jeho ratolesti kvôli tomu, že ich rodina nie je celkom taká, ako tá z čítanky, netrpia. Naopak. „Vidím to na Lunke. Miluje napríklad mamu svojho otčima, ktorá učí na umeleckej škole a teší sa ako navliekajú spolu koráliky. Je šťastné dieťa, ktoré sa teší, z každého človeka, ktorý je súčasťou jej života.“ O ďalšie nevlastné mamy však Laco už nemá v úmysle rozširovať tento jej okruh. Katku ako prvú svoju partnerku priviedol totiž aj pred oltár. A verí, že jeho prvá svadba, bude aj posledná. Dvom šťastným potomkom už chce dopriať len rovnako šťastných súrodencov a on bude ich šťastným otcom.

Detí nikdy nie je dosť
Otcovstvo? Nie, a tri výkričníky. „To bolo niečo, čo som si nevedel predstaviť,“ hovorí muž, ktorého meno sa momentálne neobjaví v novinách bez ironického prívlastku typu otec storočia. Boris Kollár však do tridsaťpäťky o deťoch nechcel ani počuť.  „Bránil som sa tomu zubami-nechtami. Ale potom som zrazu začal cítiť, že by to nebolo zlé,“ prezrádza. A v najbližšom desaťročí sa do toho naozaj pustil. Dnes mu „ocko“ hovorí päť ratolestí a podľa všetkého sa k nim čoskoro pridá ďalšia.   

Mladého podnikateľa na otcovstve ľakalo nie to, že s dieťaťom na rozdiel od ženy sa nedá rozísť a ich vzťah potrvá, až kým ich smrť nerozdelí, ale obava, že na to ešte nemá. „Vedel som, že sa ešte nedokážem o rodinu postarať, že jej materiálne nemôžem dať všetko, čo bude potrebovať. Pokiaľ som necítil, že mám dosť na to, aby som zvládol a ustál, čokoľvek by sa v živote prihodilo, tak som si to nevedel predstaviť,“ hovorí. Prečo niekomu stačia k odvahe kľúče od prenajatého bytu, a niekomu nestačí ani prvý milión? „Pýtate sa mňa, nie niekoho iného, a ja som potreboval väčšiu istotu.“ O čo viac však finančník otcovstvo odkladal, o to viac potom dupol na plyn. Keď držal v rukách prvorodenú dcéru, bol to totiž podľa neho perfektný pocit. Hoci priznal, že v prvej chvíli nedokázal prežiť úplne, čo otcovstvo vlastne je. „Došlo mi to, až keď sme sa mohli spolu zahrať, keď som cítil spätnú väzbu smerom ku mne. Plnohodnotným otcom som si pripadal až tak po jeden a pol roku. Keď sme nadviazali kontakt, keď je to už o niečom viac, ako len o tom, že dieťa spí a plače. Dovtedy je na prvom mieste matka, na ktorej je ťarcha  starostlivosti. A takto to je pri každom dieťati,“ tvrdí.

Otec je v tom nevinne

Možno aj preto, že Borisovi otcovstvo v prvých mesiacoch nedávalo až tak zabrať, prvorodená Natália nezostala dlho jedináčikom. Teda pre mamu áno, ale o otca sa už o pár mesiacov musela začať deliť so sestrou Saškou, ktorej Boris doprial mamu vlastnú. A pri tomto pravidle už zostal. Čo dieťa, to iná matka. To mnohých núti pýtať sa, prečo. Keď však niektorí tvrdia, že za to môže detstvo bez otca, Borisa tým len rozčúlia. „Vyrastal som s bratom, s ktorým sme boli na tom rovnako. On je celý život ženatý s jednou ženou, takže teóriu, že sa prelietavosť prenáša z otca na syna, neakceptujem,“ reaguje rázne. Pred časom síce v istom článku sľuboval, že s tým skúsi niečo urobiť, ale po tom, čo zamiešala karty šiesta matka, sa splnenie sľubu predbežne odkladá. Vlastnú odpoveď, prečo ho to stále ženie „o dům dál“, však stále nemá, a podľa vlastných slov ani nepotrebuje. Lebo hoci sa najstaršie dcéry nevyhnú tomu, aby si o otcovi na každom kroku v novinách niečo neprečítali, neriešia to „Vôbec im to neprekáža a ani sa ma na to nepýtajú.“ A ostatným už odpovedal: „Detí nie je nikdy dosť.“

S každou ďalšou partnerkou sa stráca nádej detí na návrat rodiča
Niektorí muži tvrdia, že matka má výhodu v tom, že je s dieťaťom už pred jeho narodením. Sú muži naozaj preto znevýhodnení? Či materinská láska vzniká skôr ako otcovská sme sa spýtali psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej.

Hormonálne zmeny v ženskom tele pripravujú matku na materské funkcie a úlohy  skôr biologickej rovine, čo a týka citov majú obaja rodičia rovnakú štartovaciu čiaru. Láska vzniká v momente, keď budúci rodičia prijmú skutočnosť, že splodili nový život a začnú sa na dieťatko tešiť a chystať. V súčasnosti už navyše nie je gravidita a príprava na príchod dieťaťa záležitosťou len ženy. Otcovia môžu sprevádzať partnerky na kontroly v gynekologickej ambulancii, spoločne môžu zariaďovať detskú izbu aj nakupovať všetko potrebné pre bábätko.

Práve snaha zarobiť na to, aby bolo o deti postarané čo najlepšie po materiálnej stránke, však v konečnom dôsledku deťom otca berie, pretože prieskumy ukazujú, že aj v normálnych fungujúcich rodinách trávi otec s deťmi priemerne len sedem minút denne. Aký to má vplyv na ich vzťahy?
Je to veľmi málo. Novorodencovi by možno mohli stačiť, ale staršie dieťa potrebuje viac. Potrebuje s otcom prebrať svoje záležitosti, hrať sa s ním, športovať, učiť sa. Chlapci potrebujú mužský vzor správania a dievčatá zas potrebujú spoznať, ako vyzerá mužská svet. To sa za taký krátky čas nedá a deťom to môže chýbať.

A asi nielen deťom. Vysoká miera rozvodovosti ukazuje, že prílišná zaneprázdnenosť a málo spoločných chvíľ ničia aj vzťahy medzi partnermi. Ak dôjde k rozvodu, súdy takmer automaticky zverujú dieťa matke, pretože sa všeobecne predpokladá, že je pre dieťa dôležitejšia. Naozaj je to tak?
Dieťa od narodenia trávi oveľa viac času s matkou, takže sa vytvára jeho pevnejšia väzba a súčinnosť s matkou. Teoreticky však nejestvuje „dôležitejší” rodič.  Otec aj matka majú svoju nezastupiteľnú úlohu vo výchove. Sme rovnocenné pohlavia, ale nie rovnaké.

Niektorí otcovia však odchádzajú sami, a to do ďalších a ďalších vzťahov. Ako na deti vplýva, najmä keď sú už staršie, že ich otec má medzitým už tretiu či štvrtú partnerku?

S každou ďalšou partnerkou sa vzďaľuje možnosť, že by sa rodičia vrátili k sebe a obnovili pôvodnú rodinu, ako deti tajne dúfajú. V dospelosti mávajú pocit krivdy, že im život nedoprial otca v kompletnej rodine. Čítala som radu, podľa ktorej človek má mať toľko detí, o koľko sa dokáže postarať tak, aby ich doviedol do dospelosti ako samostatné a nezávislé bytosti. Postarať sa o materiálne potreby je však zúfalo málo.

Cítia sa napriek tomu deti z rôznych vzťahov jedného otca ako súrodenci?
Áno, najmä ak sú k tomu vedené.

Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: Thinkstock, Tony Štefunko, archív

- - Inzercia - -