Dnes je pondelok, 03.október 2022, meniny má: Stela
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Gemer a Malohont – zabudnuté oblasti Slovenska

máj 21, 2010 - 13:34
Dnes si vezmeme na mušku neopakovateľnú oblasť Slovenska, ktorú mnohí nepoznajú. Juh východného Slovenska má mnoho krás a bolo by hriechom ich nespoznať. Pripravili sme pre vás výber toho najlepšieho a najzaujímavejšieho.
Foto: 

Rodinná farma
Rodinná farma u Kalaša sa nachádza v obci Vyšné Valice. Agrofarma vás od prvej chvíle očarí pekným, upraveným prostredím. Spoločnosť vám bude robiť 9 koní. Využitie voľného času je možné aj na tenisových kurtoch, pešou alebo cykloturistikou či zberom lesných plodov. V zime je tu možnosť behu na lyžiach a zjazdového lyžovania pre nenáročných. Ubytovanie pre 10 osôb v izbách a dvoch apartmánoch. Ponuka pravej domácej stravy, ochutnávky vidieckych špecialít a dá sa tu urobiť aj veľká rodinná oslava alebo svadba. V okolí je možnosť podnikania pekných výletov. Milovníkov histórie určite zaujme dominanta Vyšných Valíc – reformovaný kostol z roku 1622. Neďalekými atrakciami sú tiež vodná nádrž Teplý vrch, plážové kúpalisko v Tornali, jazero v Levkuške alebo jaskyne a hrady Slovenského krasu.

Región Gemer a Malohont
Prvá písomná zmienka o Gemerskej stolici pochádza z roku 1209. Strediskom župy bol kráľovský hrad Gemer. Gemer vzhľadom na jedinečné prírodné krásy a unikátne historické pamiatky zaznamenáva v súčasnosti rozvoj cestovného ruchu. Ak ste milovníkmi prírody či histórie a architektonických skvostov, ak máte radi pohľad na krajinu zo sedadla bicykla či zo sedla koňa a obľubujete letnú a zimnú turistiku, tak navštívte Gemer a objavte jeho zaujímavosti a krásy. Horný Gemer – región prírodných a turistických zaujímavostí leží na juhovýchode Slovenska. V minulosti bol súčasťou Gemersko-malohontskej stolice, dnes toto územie patrí do Košického samosprávneho kraja a do okresu Rožňava. Južná časť Horného Gemera je tvorená Národným parkom Slovenský kras - najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v strednej Európe (361,65 km2).

Územie je bohaté na krasové javy, ako závrty, škrapy, jaskyne, priepasti či kaňony, a celkový ráz územia dotvárajú hlboké doliny a tiesňavy. K najpútavejším prírodným zaujímavostiam Slovenského krasu patrí impozantná Zádielska tiesňava a 101 metrov hlboká priepasť Zvonivá jama. Horný Gemer však zaujme aj významnými historickými pamiatkami, ktorých tu na pomerne malom území nájdete veľa. Týmito a mnohými inými čarovnými zákutiami tohto svojrázneho regiónu vás bude sprevádzať množstvo kvalitných značkovaných chodníkov a cyklotrás. Stredný Gemer - región významných historických udalostí a prírodných zaujímavostí leží na rozhraní stredného a východného Slovenska.

V minulosti bol súčasťou Gemersko-malohontskej stolice, dnes toto územie patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja a do okresu Revúca. Zo severu ho ohraničuje Národný park Muránska planina, ktorého územie je bohaté na rokliny, priepasti, jaskyne a zaujímavé skalné útvary. Oblasť je bohatá na zver, rastie tu množstvo chránených rastlín a niekoľko endemitov. Najznámejším je rastlina lykovec muránsky, ktorá sa inde vo svete nevyskytuje. Pre Muránsku planinu je typický aj polodivý chov koní slovenské plemena norik muránsky. Región bol v minulých storočiach známym centrom baníctva.

Gotická cesta
V 14. až 16. storočí sa v mestách a vo vidieckych sídlach stavali gotické chrámy s nádhernou výzdobou a nástennými maľbami, z ktorých sa viaceré zachovali dodnes, a sú súčasťou turistickej trasy Gotická cesta. Trasa je dobre značená hnedými tabuľami umiestnenými pri cestách a v obciach.

Betliar a Krásna Hôrka
Expozíciou múzea v Betliari je aj hrad Krásna hôrka. Stavba hradu pochádza z prvej polovice 13. storočia, prešla niekoľkými úpravami a prestavbami a viackrát zmenila majiteľov. Od roku 1642 bola vo vlastníctve rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v roku 1867 začali vytvárať rodové múzeum. V roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. Posledná pamiatková obnova hradu bola dokončená roku 1992. Múzeum Betliar sa špecializuje na múzejnú dokumentáciu života šľachty. Sídli v niekdajšom poľovníckom kaštieli rodiny Andrássyovcov, ktorý je situovaný v rozsiahlom romantickom parku v Betliari. Kaštieľ bol jedným z viacerých šľachtických sídiel Andrássyovcov do roku 1945.

Prvú stavbu datujeme do obdobia prvej polovice 15. storočia. Neskôr objekt rozširovali. Dnešnú podobu kaštieľ dostal po poslednej veľkej prestavbe koncom minulého storočia za Emanuela Andrássyho. V parku môžete objaviť množstvo vzácnych drevín, vodných a stavebných atrakcií. Za obcou Krásnohorské Podhradie sa nachádza ďalšia vysunutá expozícia múzea. Mauzóleum Andrássyovcov patrí medzi najhodnotnejšie pamiatky secesného umenia na Slovensku. Postavili ho ako rodinnú kryptu v rokoch 1903-1904 pre Dionýza Andrássyho a jeho manželku Františku. Návrh vyhotovil Richard Berndl a Ing. arch. Konštantín Frick. Sochárska výzdoba je dielom Maxa Fricka a Eduarda Schmuckera.

Výnimočné krasovité útvary
Na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca. Je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje dĺžku 1483 m a vertikálne rozpätie 112 m. Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami.

Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Druhou je Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku (809 m) v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu, pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov. Pre jaskyňu je príznačná absencia netopierov. Aj fauna bezstavovcov je relatívne chudobná.

Cerová vrchovina
Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina sa nachádza na juhu stredného Slovenska, priamo na hranici s Maďarskom. V reliéfe nápadne vystupujú vypreparované bazaltové výplne sopečných komínov a struskových kužeľov (Šomoška, Šurice, Hajnáčka, Ragáč). Najvyššie vrchy tvoria čadičové a andezitové trosky. Na odlesnených svahoch sa silne prejavuje erózia pôdy. Najrozšírenejším lesným spoločenstvom na území chránenej krajinnej oblasti sú bukové dúbravy. Z chránených rastlín sa vyskytuje najmä poniklec lúčny černastý, kukučka vencová, kosatec nízky, mechúrnik stromovitý a zlatofúz južný. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov, vyskytujúcich sa v území, bolo dosiaľ zistených najmä mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov. Zo stavovcov sa tu vyskytujú napríklad skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný. Podzemné pseudokrasové priestory využívajú viaceré druhy netopierov.

Autor: MÁRIA GYURÁNOVÁ
Foto: Shutterstock

- - Inzercia - -