Dnes je utorok, 19.január 2021, meniny má: Drahomíra, Mário
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Za indiánskou kultúrou

október 12, 2012 - 10:58
„Mexičania nikdy nedostanú infarkt, zato my z nich áno. “ Takto stručne vyjadrujú rozdiel medzi mexickou a našou mentalitou dvaja mladí Slováci, ktorí sa rozhodli usadiť v krajine, kde sú dopravné predpisy len orientačné, kde sa ľudia nestresujú, na všetko majú dosť času a našincovi sa s nimi občas ťažko spolupracuje.
Foto: 

 

Napriek tomu návštevu Mexika pre množstvo jeho turistických zaujímavostí vrelo odporúčajú.

Samuel Kováč mal na strednej škole prezývku Mexičan, lebo sa o ňom vedelo, že ako jediný z celej školy chodil do tejto krajiny na prázdniny. Žil tam jeho otec, ktorý s ním a jeho sestrou veľa cestoval a ukazoval im zaujímavosti Mexika. Tie ho neskôr, už ako absolventa ekonomickej univerzity, zlákali na dlhší pobyt, až sa napokon rozhodol tam usadiť. Z Bratislavy za ním pricestovala aj priateľka Táňa, s ktorou sa po deviatich rokoch predvlani na pláži v Karibiku zosobášili. Žijú v severozápadnej časti Mexika v mestečku Chapala pri veľkom jazere, kde je údajne jedna z najpríjemnejších klím na svete.
Porozprávali nám o svojich „srdcovkách“ na juhovýchode Mexika. Ktoré miesta majú sami najradšej?


Zaznávaní Mayovia
Súčasní Mayovia si napriek niekoľkým storočiam španielskej nadvlády a systematickému útlaku zachovali veľa zo svojich tradícií a zvykov. Na polostrove Yucatán stále nájdete ich typické drevené domčeky so strechou z palmových listov. Hojdacie siete hamacas im doteraz slúžia ako praktická náhrada postele. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach zo sisalových vlákien, často majú aj moskytiéru a Indiánov chránia pred dotieravým hmyzom či plazmi.
Centrom súčasnej mayskej populácie a kultúry je San Cristóbal de las Casas, bývalé hlavné mesto mexického federálneho štátu Chiapas, a dedinky v jeho okolí. V uliciach stretnete ľudí nižšieho vzrastu s výraznými črtami tváre a uhľovočiernymi hustými vlasmi, v tradičných indiánskych krojoch. Všetko žiari farbami. Na trhoch sa predávajú ručne robené suveníry aj veci dovezené z Guatemaly, kde je tiež silná pôvodná indiánska populácia. V dedinke San Juan Chamula alebo Zinacantán vám Indiáni radi ukážu svoje príbytky, výrobu suvenírov či prípravu jedál. Keby nebolo všadeprítomnej kokakoly a televízorov s telenovelami, ilúzia dávnej minulosti by bola dokonalá. Bublinkové nápoje však majú dôležité miesto pri ľudových náboženských rituáloch. Podporujú totiž grganie, ktoré vraj uvoľňuje z tela zlé energie. Ďalšou možnosťou, ako sa zbaviť chorôb, je preniesť ich na sliepku, a tú potom obetovať.
Náboženské obrady sú už z veľkej časti premiešané s kresťanstvom, niektoré zvyky však zostali. Vítanie jari, čiže jarná rovnodennosť, si zachovala svoju dôležitosť. Hlavná pyramída El Castillo v Chichén Itzá je ešte aj dnes dejiskom každoročných rituálov, na ktorých sa zúčastňujú tisíce ľudí.
Málo sa však vo svete vie o tom, že život Mayov sa oproti minulosti veľmi nezlepšil. Stále ich považujú za druhotriednych obyvateľov. Doteraz žijú primitívnym spôsobom života, dostáva sa im málo pozornosti v oblasti vzdelania alebo lekárskej starostlivosti. Majú slabé pracovné príležitosti a na mnohých miestach sú doslova vykorisťovaní. Ich nespokojnosť vyvrcholila prvého januára 1994 povstaním Zapatistas.


Kráľovstvo ukryté v pralese
Uprostred tropického pralesa v štáte Chiapas sa ukrýva jedno z najkrajších archeologických stredísk Palenque. Dostať sa tam po kľukatých cestách plných podomácky nainštalovaných spomaľovačov  – topésov  –  vôbec nie je jednoduché. Už pred vchodom nás upútali Indiáni oblečení v bielych sutanách, s dlhými čiernymi vlasmi. Ide o Lakandoncov, mayský kmeň z rovnomenného pralesa blízko hraníc s Guatemalou. Pred vstupom do strediska predávajú tradičné luky a šípy. Oni sami ich už na lov nepoužívajú.
Stredisku dominuje El Palacio – Palác, bývalé sídlo šľachty so svojou monumentálnou vežou, ktorá v minulosti pravdepodobne slúžila ako astronomická pozorovateľňa. Významnou stavbou je aj Templo de las Inscripciones – Chrám nápisov, ktorý bol postavený ako mauzóleum pre najvýznamnejšieho panovníka Palenque, kráľa Pakala. Mimochodom, Mexičania doteraz pochovávajú mŕtvych spolu s ich obľúbenými predmetmi a na Deň mŕtvych, prvého novembra, im nosia k hrobu jedlo a pitie. Zo smrti nemajú taký strach ako my, predstavuje pre nich len ďalší krok v kolobehu života. V súčasnosti sú všetky pyramídy a chrámy sivé, v minulosti však boli natreté žiarivými farbami, najmä krvavočervenou.


Chichén Itzá
Turistami hojne navštevované je v posledných rokoch stredisko Chichén Itzá, známe okrem Kukulkánovej pyramídy aj posvätnou studňou  Cenote Sagrado, ktorá slúžila na ľudské obety bohom. Vedcom sa doteraz nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť miestne legendy, ktoré tvrdia, že hlavným zdrojom obživy bohov boli mladé a krásne panny, na dne studne však našli množstvo kostí ľudí rôzneho veku. Architektúru Chichén Itzá silno ovplyvnili Toltékovia z centrálneho Mexika. Novšia časť tohto strediska je takmer identická s Tulou, bývalým hlavným mestom Toltékov. Nechýba tu ani typické ihrisko na loptové hry Juego de pelota, ktoré tvorilo súčasť väčšiny veľkých mayských miest. Práve toto v Chichén Itzá je najväčšie v Mexiku. Dobre zachované rytiny po jeho okrajoch približujú priebeh hry, skôr náboženského rituálu, ktorý sa končil krvavým obetovaním víťazného družstva. Takáto smrť však bola pre hráčov poctou, pretože verili, že ich čaká dobrý posmrtný život. Indiáni mali veľmi dobrý zmysel pre akustiku, a tak si Chichén Itzá vybrali ako dejisko svojich koncertov aj také hviezdy ako Placido Domingo, Elton John či Sarah Brightman.
Chichén Itzá sa v posledných rokoch stalo továrňou na turistov. Parkoviská sa rýchlo naplnia autobusmi s výletníkmi najmä z Cancúnu, preto sa oplatí privstať si a skoro ráno si vychutnať takmer prázdne ruiny. Je to naozaj rozsiahle stredisko a tieň je tu vzácny. Po prehliadke preto dobre padne schladiť sa a zaplávať si v niektorej z mnohých prírodných studní – cenote. Vznikli prepadnutím vápencového stropu nad podzemnými riekami a v súčasnosti sú prispôsobené na kúpanie. Len pár kilometrov od Chichén Itzá je cenote Ik-Kil, ktoré je zmodernizované až do takej miery, že sú tam aj prezliekarne a sprchy.


Nie je Indián ako Indián
V Mexiku žilo v minulosti veľa rôznych indiánskych kmeňov, ktoré sa od seba odlišovali nielen zvykmi či jazykom, ale aj výzorom. Najznámejší sú urastení Aztékovia s ostrými črtami zo stredného Mexika a okolia Mexico City a zavalitejší, okrúhlejší Mayovia z polostrova Yucatán. Indiánska populácia v súčasnosti asi desať percent obyvateľstva, ale veľa indiánskych jazykov sa stále používa. Vo viacerých archeologických strediskách sú vysvetlivky trojmo – v španielčine, angličtine a v miestnom jazyku. Indiánske nárečia našli využitie aj ako nástroj na oklamanie po španielsky hovoriacich turistov. Viackrát sa nám stalo, že keď sme sa plynulou španielčinou pýtali na trhu na cenu nejakého suveníru, Indiánky začali medzi sebou živú debatu v mayskom nárečí. Asi rozmýšľali, do akej miery môžu cenu nadsadiť, aby neprišli o zákazníkov. Tvrdý kapitalizmus prenikol aj sem a rozdiely v cenách bývajú niekedy až  tretinové.


Čo treba vedieť

  • Znalosť španielčiny je v Mexiku veľkým bonusom. Domáci budú milší a prístupnejší, keď sa im prihovoríte hoci len lámanou španielčinou. Na mnohých miestach sa s angličtinou ďaleko nedostanete.
  • Na návštevu pamiatok si nevyberajte nedeľu. Vtedy majú domáci zadarmo vstup do všetkých archeologických stredísk a múzeí a buďte si istí, že to aj využívajú.
  • Platí sa v mexických pesos. Symbol majú rovnaký ako dolár $  a kurz sa pohybuje okolo 13 pesos za dolár a 17 pesos za euro. Na cestu si zoberte eurá, ktoré v Mexiku vymeníte – najlepší kurz býva priamo na letisku v Mexico City a zmenárne si neúčtujú žiadny poplatok. V iných mestách sa dá bežne vymeniť americký dolár, ale s eurom môže byť problém.
  • V Mexiku je stále najjednoduchšie a najbezpečnejšie platiť v hotovosti. V niektorých reštauračných zariadeniach a obchodných sieťach sa dá platiť kartami, ale niekde si účtujú poplatok navyše.
  • Veľké vzdialenosti sa dajú pohodlne prekonať linkovými autobusmi. Medzimestské autobusy prvej triedy – primera clase, sú moderné a pohodlné. Býva v nich dosť chladno, takže nezabudnite na teplý sveter.
  • Ak sa rozhodnete pre požičanie auta, zadovážte si aj navigáciu GPS. Dopravné značenie v Mexiku je chaotické a najmä v mestách nie je problém zablúdiť. Jazdite opatrne, domáci si s dopravnými predpismi či rýchlostnými limitmi nerobia ťažkú hlavu. Benzín je lacný, v prepočte len niečo vyše 50 eurocentov za liter. Diaľnice sú však spoplatnené. 










Pripravila: ĽUDMILA GRODOVSKÁ a SAMUEL KOVÁČ
Foto: Táňa Murčová

- - Inzercia - -